Porovnaniu života v meste a na dedine sa venuje množstvo prieskumov. V Českej republike jeden takýto realizovala v roku 2015 Česká sporiteľňa. Vyplynulo z neho napríklad to, že vo väčších mestách av Prahe minuli domácnosti mesačne v priemere 15 až 20 tisíc korún. Oproti tomu výdavky domácností na dedinách av malých mestách sa pohybovali medzi 10 až 15 tisíc korunami. Vzhľadom na vek výskumu je zrejmé, že dnes by to bolo pravdepodobne viac v meste aj na dedine.
Ďalším zaujímavým zistením bola skutočnosť, že denne používa auto takmer tretina obyvateľov dedín/menších miest, čo vedie k väčším nákladom na dopravu. Naopak v Prahe používa auto každý deň len 17 % obyvateľov.
V rámci portálu Obce v dátach dochádza pravidelne k porovnávaniu ukazovateľov kvality života (zdravie, materiálne podmienky i vzťahy medzi ľuďmi) v 206 českých obciach a výsledkom je index kvality života. Na vrchole rebríčka skončila v roku 2020 obec Říčany pri Prahe, na druhom mieste sa však umiestnilo priamo hlavné mesto Praha.
Život v meste síce býva drahší, ale poskytuje mnoho výhod. Teda, keď práve neriadi pandémiu. Je to najmä lepšia dostupnosť reštaurácií, obchodov a ďalších služieb, častejšie intervaly mestskej dopravy a viac možností kultúrneho vyžitia. Na druhej strane sú tu aj javy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na fyzické aj duševné zdravie.
Štúdia zverejnená v magazíne Acta Psychiatrica Scandinavica napríklad ukázala, že ľudia v mestách majú o 21 % väčšie riziko úzkostných porúch. Mestský život je totiž podľa vedcov viac stresujúci a ľudia sú potom náchylnejší na úzkosti a depresie. Štúdia z roku 2017 v European Heart Journal ďalej uvádza, že mestské znečistenie a hluk môžu spôsobovať problémy so spánkom a poškodzovať kardiovaskulárny systém.
Vždy je to teda niečo za niečo a vždy sa nájdu ľudia, ktorí nedajú dopustiť na život v meste, rovnako ako tí, ktorí by ani za nič neopustili svoju dedinku. Požiadali sme dve mamičky žijúce v rozdielnych prostrediach, aby sa nám zverili so svojimi názormi.
Lucia: fandí životu na dedine
Ako mladá študentka som si užívala ruch veľkomesta, ale keď prišli deti, presunuli sme sa s manželom na dedinu. A rozhodne neľutujeme. Podarilo sa nám zohnať o dosť lacnejší pozemok a postavili sme si vysnívaný domček. V meste by nás to stálo o dosť viac. Prioritou pre nás ale bola blízkosť väčšieho mesta. Bývame od neho síce len desať kilometrov, ale autobusy veľmi dobre nejazdia, takže dve autá sú pre nás nutnosť. Obe deti chodia na základnú školu, za bežných okolností pôsobím trochu ako taxikárka a po škole ich rozvážam na krúžky.
Čo sa týka obchodov, máme jeden obchodík, ale je otvorený len vo všedné dni do 16:00 av sobotu do 10:00, keď niečo zabudnem kúpiť, opäť musíme štartovať auto a vyraziť do mesta. Ale, ako hovorím, je to kúsok, takže sa to dá zvládnuť.
To, že sa na dedine všetci poznajú, beriem ako výhodu aj nevýhodu súčasne. Každý o každom všetko vie a ja nie som práve fanúšičkou klebety.
Potešilo ma, ako sú deti na dedine vychované. Aj tie staršie samy od seba zdraví, na čo som v meste nebola vôbec zvyknutá. Tam ma nezdravili ani deti od susedov.
Veľkou výhodou je naša záhrada. Deti lietajú vonku od jari do zimy a domov sa chodia len napiť a najesť.
Trošku mi vadí, že už s manželom nemáme taký bohatý kultúrny život ako predtým, a keď vyrazíme do mesta za priateľmi, jeden z nás sa musí vzdať alkoholu, aby nás mohol odviezť zase domov.
Všeobecne som ale veľmi spokojná a ak sa niekedy presťahujem späť do mesta, tak až budem stará, nebudem schopná riadiť a budem potrebovať častejšiu starostlivosť doktorov.
Iveta: fandí životu v meste
Na dedine som nikdy nebývala a ani to nemienim skúšať. Som cez cez mestský človek. Mám rada ruch a ľudí. Praha, kde s manželom a deťmi bývame, má všetko. Človek si tam nájde pokojné aj rušné kúty. Záleží na tom, čo práve hľadá. Aj po desiatich rokoch máme čo objavovať a rozhodne nemáme Prahu prechodenú krížom krážom.
Aj keď počas pandémie, keď sa kvôli opatreniam nesmelo skoro nič, stratilo veľkomesto veľkú časť svojho kúzla. Bývame v byte, takže sme boli v zime stále zatvorení doma. Teraz sa už snáď všetko zlepší.
Vyrástla som na menšom meste a pamätám doby, kedy sa o štvrtej alebo o piatej zavreli všetky obchody. Na dedine je to tak podľa mňa doteraz, pokiaľ tam vôbec nejaký obchod je. To v Prahe nehrozí, vietnamské večierky sú otvorené do noci. Takže keď si spomeniem, že chcem čokoládu, vybehnem von a jednoducho si ju kúpim. To isté napríklad multikina, pred pandémiou sme si jednoducho vybrali čas premietania, ktorý sa nám najviac hodil. Inde sa premieta napríklad len raz denne.
